Dobrý deň prajem, mám 25, s výbornými výsledkami som skončila vysokú školu a začala som ďalšiu, píšem recenzie na filmy do týždenníka .týždeň. Bežný život? Nie tak celkom. Intelektuálne nadanie mi síce nechýba, no sociálne schopnosti áno. Moju večnú otázku, prečo mám v sociálnej oblasti také medzery, hoci mám dobré kognitívne i verbálne schopnosti zodpovedala nedávno diagnóza: Aspergerov syndróm.

Na jednej strane sa mi uľavilo, pretože som konečne zistila, prečo som iná než ostatní, na druhej som pocítila bolesť a sklamanie z toho, že nikdy nebudem rovnaká ako moji rovesníci. Snažím sa však prijímať svoju odlišnosť nielen ako bremeno, ktoré ma vzďaľuje od ostatných, ale i ako dar, ktorý mi umožňuje vidieť realitu z odlišnej perspektívy. A dúfam, že touto perspetívou môžem obohatiť aj ostatných. Po dlhšom váhaní som sa rozhodla o svojom živote s Aspergerom napísať článok do týždenníka .týždeň. Chcela som v ňom ukázať, ako vidím svet a priblížiť AS ostatným. Ak Vás článok zaujíma, môžete si ho prečítať tu: http://www.tyzden.sk/casopis/2010/51/cudzincom-vo-vlastnej-kulture.html

A keď už píšem, chcela som povedať, že ďakujem pani Makovcovej za tento web i jej blogy a všetkým za ich príbehy. Príbehy, uverejnené na tomto webe mi pomohli nájsť odvahu porozprávať ten môj príbeh.

Hlboko si vážim všetkých rodičov, ktorí sa s láskou a obetavosťou starajú o dieťa (či deti) s handicapom. Chcela by som Vám, rodičom "iných" detí, popriať veľa síl, psychických i fyzických, a veľa krásnych chvíľ s Vašimi deťmi.